Zadanie štúdie pripomína pomerne známe Mestské zásahy, ktoré architekti spracovali pre viaceré mestá, začínajúc Bratislavou. Poňali sme to podobne. Nebolo naším zámerom "rozbágrovať " celé centrum mesta aj keď vieme, že tým spôsobom by sa z potenciálu potoka dalo vyťažiť ešte viac (ale za akú cenu). Chceli sme menšími zásahmi zrevitalizovať zónu potoka, sprístupniť ju a vytvoriť tak nové plochy, prvky, príležitosti slúžiace obyvateľom mesta...
Aby sa nám lepšie počítalo, začiatok roka 2017 u nás považujeme za vznik ateliéru pavlech architekti. Máme teda druhé narodeniny.
Cieľom verných priestorov je, aby napĺňali svoje funkcie (estetické, sociálne, fyzické...) a aby boli v rovnováhe. Je dôležité aby spĺňali potreby obyvateľov. Verejné priestory sú jedným zo základných ukazovateľov kvality mesta. Takéto novovzniknuté priestranstvá môžu prispievať k tomu, že ľudia napríklad neodhadzujú odpadky mimo smetných košov, sú ohľaduplnejší, starajú a zaujímajú sa o svoje mesto. Verejný priestor dáva podnet na prehodnotenie hodnôt a je na každom, pre aké hodnoty sa rozhodne.
Návrh je napriek všetkémú vymenovanému (zložitému) jednoduchý a účelný. Zastabilizovali sme svah oporným múrom tak, aby sme vytvorili priestor pre dve parkovacie miesta. Zrušili sme stredný kamenný pilier a zväčšili sme otvor, do ktorého sme následne navrhli na mieru vyrobenú bránu. Brána obsahuje aj vstup pre peších. Podľa potreby a v rámci možností sme navrhli nový vrt a žumpu, úložné priestory a stojisko pre smetné nádoby (prístupné z oboch strán).
Pred dvomi rokmi sme navrhovali fasádu budovy v centre Starej Turej. Prvá predstava klienta bola farebne odlíšiť jednotlivé prevádzky. Nakoľko ich je veľa, výsledok by nebol dobrý. Investor si ale nechal počas procesu poradiť a nakoniec s použitím bielej, šedej a zachovaním hnedých soklov a stĺpov vyzerá budova naozaj dobre.
Pôvodná štúdia vychádzala z tvarov kostola. Pani architektka sa snažila pripodobniť kostolu. My sme sa snažili docieliť presný opak. Chceli sme, aby tvar a hmota centra bola jednoduchá, skôr podobná obytným domom a obchodnému domu v jeho blízskosti, chceli sme aby "dom" pastoračného centra neprekričal architektúru kostola.
O čo vlastne v tomto spore ide? V skratke sa to dá opísať ako nerešpektovanie projektu a zrealizovanie fasády „po svojom“. Po odkrytí krycích plachiet a lešenia bola šokovaná veľká časť Bratislavčanov, ale aj kompetentní zo Starého mesta, z Pamiatkového, či Stavebného úradu.
Ak porovnáte mnohé sakrálne stavby zrealizované, napríklad na Slovensku, hlavne po roku 1989 a dielo architektov Pawsona a Soukupa, možno sa aj vám vynorí otázka: Prečo chceme nanovo objaviť koleso?
U nás, je takýto dom značne komplikovanejší ako v Strednej Amerike, alebo v iných južnejších oblastiach. Dôvodom je veľký výkyv teplôt medzi letom a zimou, požadovaný tepelný odpor pre jednotlivé obvodové konštrukcie a s tým spojené opláštenie kontajnerov tepelnou izoláciou.
Dôležitou časťou návrhu rodinného domu je aj riešenie fasády. Fasáda prezrádza aj mnohé o majiteľovi domu. Prezradí nám či, v dome býva praktický minimalista, milovník prírody, či človek so záľubou v technických výdobytkoch.
Jedno čo charakterizuje tieto nevydarené fasády je násilné delenie plochy fasády na menšie plochy, pásy, štvorce, kruhy, ba dokonca tieňohry. Nazývajú to oživenie :) .
Čo si človek predstavuje pod pojmom inteligentný dom? Samozrejme, keď človek povie slovo inteligentný, hneď mu zíde na um niečo chytré, bystré.. ale akú to ma spojitosť s domom?
Jednou z hlavných úloch bolo zastabilizovať svah pred eróziou a zosuvom. Použili sme na to veľké skaly a balvany v kombinácií s porastom kosodreviny a tráv, ktoré budú vytvárať plochy "horských lúk". Aby svah nebol len funkčný - stabilizačný a estetický, ale prinášal aj osoh, kde tu sme použili aj kry čučoriedok a brusníc.
Dôležitým faktorom, ako zrealizovať dobre dom, interiér, projekt, je ustáť tlaky okolia. Kto najviac tlačí na investora? Je to predovšetkým vybraný realizátor, potom známi, kamaráti, atď. Každý má do toho čo povedať. Ak to investor ustojí - je dobre, ak nie a začne meniť veci (ktoré na seba nadväzujú) za pochodu, nemusí to dopadnúť dobre.
Zvolili sme dvojpodlažný dom, jednoduchej hmoty s pultovou strechou. Tento domček sme navrhli ako drevostavbu s rozmermi 4,6m na 9,6m. Takmer všetky časti sú navrhnuté modulovo, aby sme čo najviac eliminovali zrezávanie napr. z OSB dosiek, tepelnej izolácie a stým spojenú väčšiu pracnosť, odpady (zvyšky) materiálov.
Spotrebu energie na vykurovanie v podstatnej miere ovplyvňujú tepelnotechnické parametre stavebných konštrukcií. Na dosiahnutie parametrov takmer nulovej budovy sú nevyhnutné kvalitné obvodové konštrukcie, zásadné je aj využitie solárnych a vnútorných tepelných ziskov a pokrytie veľkej časti potreby energie z obnoviteľných zdrojov.
V návrhu sme spravili viacero dispozičných zmien a "rošád". Prvou bolo vytvorenie zádveria, ktoré v dome chýbalo. Pôvodne sa vstupovalo hneď do haly. Kuchyňu sme zachovali, ale zväčšili a presvetlili prepojením s novou obývačkou.
Čím sa vlastne odlišuje katalógový projekt a následne dom od individuálneho? V prvom rade cenou projektu. Katalógový projekt je výrazne lacnejší. Čiže ušetrím!? Je aj takto postavený dom výrazne lacnejší? Ak porovnávane porovnateľné, tak väčšinou nie je!
