(Ne)kosený trávnik v meste
Nie „objavenie Ameriky“, ale zdravý sedliacky rozum
Prečo sa všetky trávnaté plochy v mestách kosia na roznakú výšku trávnika? Je to najozaj potrebné?
Dnes sa táto téma otvára. Prvé lastovičky vylietajú z hniezda. Zaregistroval som vo večerných správach na RTVS Levice a Nitru. Obe mestá chú budovať tzv. biodiverzitné lúky.
Tieto riešenia osobne podporujem, ale keď počúvam predstavovanie týchto projektov hovorcami alebo politikmi samospráv, tak sa často neubránim smiechu. Predstavujú ich často ako „objavenie Ameriky“.
Stačí len viac používať zdravý sedliacky rozum.
Na túto tému sa chystám už viac ako rok. Čo bol prvý impulz? Všimol som si, na pomerne krátkej trase z nášho bytu do ateliéru, viaceré plochy, ktoré nie sú využívané (dokonca ani psíčkarmi) a sú kosené skoro až na „anglický“ trávnik. Práve tieto plochy by sa mohli ponechať nekosené.
Delenie plôch
Možným riešením by bolo rozdelenie týchto plôch do napríklad troch skupín. Prvou skupinou trávnatých plôch by mohol byť kosený trávnik (štyri a viac kosení za rok). Tieto plochy by sa ponechali na miestach s častým využívaním – detské ihriská a ich okolie, parkové plochy s možným využitím pre oddych v tráve, piknik, loptové hry, hry detí, brehy a pláže vodných plôch, atď. Mohli by sem patriť tiež plochy „pre efekt“, ktoré sa nachádzajú pred budovami a chcú mať svoj anglický trávnik.
Do druhej skupiny by mohli patriť trávnaté plochy, ktoré by sa kosili max dva tri krát za rok. Napríklad na jar, v máji, keď je intenzita rastu najväčšia a potom na jeseň spolu s opadaným lístím. Sem by patrili menej využívané plochy, plochy popri cestách, plochy, ktoré sú pod hustými korunami stromov, atď. Poslednou skupinou by boli biodiverzitné mestské lúky, ktoré by sa zámerne vysvievali.
Keď marketing prebíja
Tento rok v Ružinove inštalovali ohrádky pre superhrdinov. Superhrdinmi sa myslia opeľovači – včely, čmeliaky a iný hmyz. Jedná sa skôr o populistické a marketingové riešenie. Plochy, ktoré takto vymedzili a nebudú tak často kosené sú príliš malé. V rámci veľkých plôch vyznievajú až smiešne.
Posledné roky zažívame horúce letá. Menej často kosené plochy a biodiverzitné lúky vedia lepšie zadržiavať dažďovú vodu a tým pádom sa až tak neprehrievajú ako na krátko kosený trávnik.
Nekosiť, počkať na popadané lístie
Druhým impulzom k napísaniu týchto pár riadkov bolo septembrové kosenie v parku, tesne po horúcom lete. Treba aj pochváliť, už sa zaužívalo, že počas leta sa nekosí. Ďalším zvykom je, že popadané lístie sa v októbri, prípadne začiatkom novembra pokosí spolu s trávou a tým aj všetko poupratuje, pripraví na zimu. Preto si myslím, že toto septembrové kosenie bolo absolutne zbytočné.
Kliešte
Argumenty za celoplošné časté kosenie je vraj výskyt a množenie kliešťov. Nie som odborník na túto tému. Ak sa ukáže, že je potvrdené, že v pokosenom trávniku sa kliešťom až tak nedarí. V poriadku. Tak ako som písal, intenzívne kosenie v máji a potom s nástupom leta ubrať a rozlišovať plochy. Inak existujú aj účinné prírodné repelenty.
Zaužívalo sa u nás, že na krátko pokosený trávnik je top, nejaký luxus. V poriadku, ale netreba ho mať všade.
Na záver. Diferenciácia trávnatých plôch v naších mestách má zmysel. Napríklad aj kvôli spomenutým dôvodom, ako sú úbytok včiel a iných opeľovačov, zadržiavanie dažďovej vody, šetrenie financií potrebných na časté kosenie.
Je to dobrá cesta, treba po nej ísť.
